Kategória: Nezaradené

Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam. Tieto ochorenia môžu ohroziť zdravie detí a ani dnes ich nie je možné v niektorých prípadoch úspešne liečiť. Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti, je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Deti sa očkujú v súlade s očkovacím kalendárom od tretieho mesiaca života.

Ak teda potrebujete vedieť, či vaše dieťa nečaká daný rok očkovanie, alebo v akom veku budú jeho najbližšie očkovania – je vám k dispozícii očkovací kalendár, publikovaný Úradom verejného zdravotníctva

Prečo je vhodnejšie materské mlieko ako iné mlieka?

Materské mlieko je ľahko stráviteľné, strávi sa až 4 x rýchlejšie a ľahšie (za 1,5-2 hod) ako umelé mlieko. Akékoľvek mlieko skysne účinkom baktérií mliečneho kvasenia, ktoré nikdy nie sú prítomné v mlieku v prsníku.

Zloženie materského mlieka a jeho množstvo závisí od výživy mamičky, od jej fyzickej a psychickej pohody. Optimálna výživa pre bábätko do šiesteho mesiaca je mlieko vlastnej mamičky. Materské mlieko svojim zložením najlepšie kryje potreby vlastného dieťaťa. materské mlieko sa mení podľa potrieb dieťatka a to nielen v priebehu dňa, ale aj tým ako bábätko starne a rastie. Vo vyváženom množstve obsahuje všetky živiny, ktoré bábätko potrebuje.

V prvom rade teba zdôrazniť vysokú výživnú a ochrannú hodnotu prvého mlieka – mledziva (kolostrum), ktoré sa tvorí do piateho dňa po pôrode. Je žltšie ako mliečko ktoré sa bude tvoriť neskôr. Mledzivo má laxatívne účinky (podporuje vyprázdnenie čreva) – odstraňuje smolku – prvú tmavú stolicu bábätka. Dojčené deti sú menej žlté, priebeh novorodeneckej žltačky je ľahší. Mledzivo obsahuje veľa protilátok proti chorobám a je bohaté na vitamíny, je to koncentrovaná potrava doslova nabitá obrannými látkami, možno ho preto nazvať aj „prvým očkovaním“.

Po prvom mliečku – mledzive sa začína vytvárať tzv. „zrelé“ mlieko, ktoré je inej farby bielej – až do modrasta. Obsahuje viacej tukov bohatých na nasýtenie bábätka – aby nebolo hladné, ale aj dosť tekutín na uhasenie smädu.

Má dostávať bábätko ktoré je dojčené čaj? Je mliečko vždy dosť silné, nie je treba bábätko prikrmovať?

Mliečna žľaza je zázračný orgán – mlieko, ktoré produkuje, je prispôsobené požiadavkám dieťaťa. Keď dieťatko začína piť, uvoľňuje sa predné mliečko, ktoré je viac vodnaté a uhasí dieťatku smäd. Zadné mliečko ktoré tečie neskôr (po 3 – 5 minútach) je bohatšie na tuky a slúži na to aby sa bábätko najedlo, nasýtilo. Keď je dieťatko hladné, pije dovtedy, kým sa nedostane k zadnému mlieku. Ak je iba smädné, uspokojí sa s predným mliekom, obsahujúcim viac vody. Pri správnej technike dojčenia teda Vaše bábätko nepotrebuje žiadnu inú tekutinu do 6. mesiaca len materské mlieko.

Môže sa materské mlieko zmeniť?

Materské mlieko nikdy nie je „riedke“, „slabé“. V prvých dňoch po pôrode sa mení vzhľad materského mlieka. Mledzivo je žlté a husté, vždy ho treba využívať, obsahuje veľké množstvo obranných látok. Za ním sa tvorí prechodné a zrelé mlieko. Pri dojčení sa na začiatku uvoľňuje „predné“ mlieko vyzerá vodnatejšie a namodralé, obsahuje viac bielkovín a vody. Po dlhšom dojčení (3 – 5 min) sa uvolní „zadné“, biele mlieko, hustejšie, s obsahom tuku. Belavo priesvitný vzhľad je pre materské mlieko charakteristický a je známkou vysokej kvality tohto mlieka. Aj pri určitých výkyvoch v zastúpení tukov sa u nás nevyskytuje „slabé“ mlieko – každé materské mlieko je dobré. Dieťa sa nemôže prekŕmiť materským mliekom.

Ako sa vytvára materské mlieko, kedy sa uvoľňuje?

Počas dojčenia sa u matky uvoľňujú hormóny, ktoré vyvolávajú tvorbu a vylučovanie mlieka. Čím skôr sa dieťa priloží k prsníku, tým skôr sa mlieko tvorí. Prvým dôležitým podnetom pre tvorbu mlieka je stimulácia bradavky priamo ústočkami dieťaťa (pri použití klobúčika tento podnet chýba, preto by sa mal používať čo najkratšie). Prvý najintenzívnejší podnet na tvorbu mlieka vzniká do 30 až 60 minút po pôrode, vtedy je najideálnejšie dieťa priložiť k prsníku. Vôbec pritom nezáleží, či už matka má alebo nemá mlieko. Vtedy má aj dieťa najsilnejší hľadací a sací reflex a je najväčší predpoklad, že nájde a zachytí bradavku.

Druhým dôležitým podnetom pre tvorbu mlieka je časté dojčenie, aj v noci. Mliečko sa tvorí podľa potrieb dieťatka, podľa toho ako často sa dieťa dožaduje dojčenia a koľko mliečka z prsníka vypije sa vytvára na čas kŕmenia ďalšie množstvo mliečka. Keď dieťa pije správne, mlieka sa tvorí stále viac. Dôležité je preto prikladať dieťatko na prsník vždy keď sa dožaduje. Pôvodné – zastaralé predstavy o kŕmení v pravidelných časových limitoch sú už prekonané.

Matkina schopnosť tvoriť mlieko sa nikdy odrazu nestratí. Ak mlieko neodteká aj pri správnom prisatí, znamená to, že reflex odtoku mlieka je dočasne zastavený. Ak dieťa pokračuje v pití aj keď sa prsník zdá byť prázdny, tvorba a tok mlieka sa obnovia. Tvorba mlieka zaniká len po odstavení, keď sa zníži hladina hormónov, ktoré riadia činnosť mliečnej žľazy.

Tvorba mlieka závisí aj od dedičných hormonálnych predpokladov, ale hlavne od vyprázdňovania prsníkov. Ak sa prsník nevyprázdňuje dostatočne (napríklad ak v noci dáte dieťaťu radšej fľašu), tvorba mlieka sa znižuje až zastavuje. V zásade sa mlieko tvorí dovtedy, dokedy sa prsník vyprázdňuje. Mamička ktorá nevie prechodne dojčiť (je mimo svojho dieťatka, alebo je chorá a lekár predpísal na nie jakú dobu lieky nevhodné pri dojčení) si môže pravidelne odstriekavať mliečko, aby sa jeho tvorba zachovala.

Čo má robiť mamička, keď chce mať dostatok mlieka pre svoje bábätko?

• v prvom rade musí „chcieť“, dojčiť a veriť si, že to dokáže
• musí často prikladať dieťatko na prsník,
• dôležité je pravidelné vyprázdňovanie prsníkov,
• mamička sa pohodlne uloží, posadí (ako jej to vyhovuje) sústredí sa na tváričku svojho dieťaťa, pohladí ho, prihovára sa mu. Matka i dieťatko sa majú cítiť príjemne a dojčenie si majú „užívať“ ako príjemný zážitok. Nesiľte sa do nútených pozícií, netrápte sa že Vám to hneď neide, všetko je vec učenia sa (mamičky i dieťatka), vec času a trpezlivosti. Ak potrebujete radu, obráťte sa na kamarátku, či príbuznú, ktorá dojčila, zavolajte na Novorodeneckú kliniku a žiadajte o radu (035/ 691 2 827) alebo navštívte Klub matiek (prvý utorok v mesiaci – tel. kontakt 035/ 691 2 227).
• mamička, ktorá dojčí sa má správne stravovať
• technika dojčenia musí byť správna

Čo môže spôsobiť, že je mlieka menej:

• anestéza (uspatie) pri pôrode,
• stres, starosti, bolesti,
• nedostatok spánku,
• nedostatočná duševná príprava na pôrod
• nedôvera v seba samu
• odmietavý postoj k dojčeniu (možno len podvedomí strach, že to nezvládne)
• neodporúča sa vegetariánstvo a prudké chudnutie,
• nadmerné tekutiny – viac ako 4 litre znižujú tvorbu mlieka.

Čo ak mlieka tečie málo?

• Za ideálnych okolností by mlieko malo tiecť ľahko, ale môže byť aj (napr. pod psychickými vplyvmi) „zabrzdené“. Dôležité je zistiť a vylúčiť negatívne vplyvy.
• Občas vznikne na bradavke upchatie vývodov zahusteným mliekom, ktoré je niekedy viditeľné ako biela bodka, ktorú možno odstrániť omytím.
• Pri saní dieťa stláča ďasnami dvorec (hnedý tmavší kruh okolo bradavky) a pomocou jazyka vytláča mlieko z tzv. sínusov, v ktorých sa mlieko skladuje, do mliekovodov a z prsníka von. Ak má dieťa v ústach len bradavku, mlieko sa zo sínusov nemôže uvolniť. Vtedy dieťa dostáva mlieko pomaly a v malom množstve, následkom čoho dieťa obvykle plače a dožaduje sa častejšieho a dlhého dojčenia. Keď je dieťa správne prisaté, čím viac saje, tým viac mlieka sa tvorí. Nie je možné prsník úplne vyprázdniť.
• Príčinou nedostatočnej tvorby mlieka môže byť i nedostatok vedomostí matky o správnej výžive, prípadne poznatkov, ako správne riešiť problémy, ktoré sa pri dojčení môžu vyskytnúť.

Aký má dojčenie význam pre bábätko?

1. Materské mlieko je ľahko stráviteľné, nezaťažuje ešte nie dostatočne vyvinutý tráviaci systém. Dieťatko menej často bolí bruško a menej často má problémy so stolicou.
2. Zabezpečuje správny telesný, duševný a sociálny vývoj. Dojčené detičky sú inteligentnejšie (majú IQ o 8,3 bodov vyššie).
3. Zaisťuje odolnosť voči infekčným chorobám.
4. Zabraňuje vzniku rozvoja alergie.
5. Znižuje nutnosť hospitalizácie dieťaťa.
6. Znižuje riziko náhleho úmrtia.
7. Dojčením sa znižuje chorobnosť a úmrtnosť dojčiat, dojčené deti menej trpia chorobami dýchacích ciest, zápalom stredného ucha, infekciami tráviaceho traktu (hnačky), dojčenie má pozitívny vplyv na správny vývin sánky a zubov.
8. V dospelosti nižší výskyt vysokého tlaku krvi, arterosklerózy, infarktu, obezity.
9. Dojčením spĺňame pre novorodenca jednu z jeho prvých základných potrieb, a to potrebu pocitu bezpečia. Hneď po pôrode sa dieťa priloží na prsník mamičke, cíti teplo, dotyk matkinho tela, známy tlkot srdca, rytmus dýchania, počuje známy hlas, jeho ústočká nájdu miesto, z ktorého môžu sať. To všetko mu uľahčí uvolnenie napätia a traumy z pôrodu. Tvár matky je pri dojčení v takej vzdialenosti, na ktorú novorodenec dokáže zaostriť svoj zrak. A toto je pre dieťatko ten pravý „raj“ na Zemi.

Pomáha dojčenie aj mamičke?

1. Materské mlieko je vždy čerstvé, primerane teplé, bez baktérií, má najideálnejšie zloženie, nie je nutná žiadna príprava. Dojčením zabezpečuje mamička ideálnu výživu vždy a všade. Nie je potrebné pri cestovaní s dieťaťom, či pri návšteve nosiť so sebou ďalšie pomôcky.
2. Rodina ušetrí veľa peňazí, potrebných na kúpu umelej výživy.
3. Správne dojčiace ženy majú menej často zápaly prsníka a rakovinu.
4. Psychický stav dojčiacej mamičky je vyrovnanejší, napĺňa sa jej pocit skutočného materstva. Je tou pravou maminkou pre svoje bábätko.
5. Vzťah medzi matkou a dieťatkom je lepší, ak je dieťa dojčené. Mamička sa pri dojčení veľmi nežne správa k svojmu bábätku, pričom sú vo veľmi úzkom kontakte, ktorý nie je ničím nahraditeľný. Takéto dieťatko menej plače, je kľudnejšie, spí pokojnejšie, má menej často nafúknuté bruško.

Ako sa má stravovať mamička, ktorá dojčí?

Jedlá vhodné na konzumáciu:

Matka má počas dojčenia dodržiavať zásady správnej a primeranej výživy a pitný režim. Veľký význam má dostatočný príjem bielkovín, kalcia (vápnika), železa a vitamínov. Mimoriadne dôležitý je dostatočný prívod vitamínov zo skupiny B (droždie, celozrný chlieb, orechy, zelenina, mlieko, ovocie a ich jadrá, syr, ryby, vajíčka, vnútornosti). Počas dojčenia treba zvýšiť jeho množstvo až trojnásobne. Pestrá strava najlepšie zabezpečí dieťaťu potrebné živiny. Odporúčanie „jesť za dvoch“ dnes neplatí. Viac jesť neznamená viac mlieka.

Nevhodné na konzumáciu:

Nefajčite, nepite alkoholické nápoje. Snažte sa jesť ľahko stráviteľnú potravu, myslite na to, že čo môže uškodiť vám, uškodí aj vášmu dojčenému dieťaťu. Vyhýbajte sa mastným prepečeným mäsám, potravinám, ktoré nafukujú a ktoré preháňajú alebo sú silno korenené. Nepite veľa kávy, silného čaju a osviežujúcich nápojov, ktoré obsahujú kofeín (teín, …).

Vhodné tekutiny:

Pri dojčení sa odporúča, aby matka mala pri sebe vždy pohár mlieka. Matka má počas dojčenia piť dostatočné množstvo tekutín – asi 3 l/deň, v závislosti od fyzickej aktivity a klimatických podmienok (keď sa veľmi potí, má piť viac), pravidelne v menších množstvách. Zásada „pri dojčení by matka mala piť spolu so svojím dieťaťom“ platí, ale matka by mala piť iba pri pocite smädu, nadbytočné pitie je zbytočné.

Vody vhodné na pitie dojčiacej matky:

• Korytnica (obsahuje železo)
• Magnézia (obsahuje prírodný horčík)
• Lucka (minimálny obsah dusičnanov)
• Piť treba nesýtené minerálne vody (bez bubliniek)
• bylinkové čaje (anýz, mäta, fenikel, materina dúška, kôpor)
• džús z jablka, mrkvy (nie z citrusových plodov).

Nevhodné tekutiny pri dojčení:

• Treba sa vyhýbať vodám, ktoré majú vyšší obsah sodíka. Zvýšený príjem soli (sodíka – Nátrium Na+) spôsobuje zadržanie vody v organizme, rozvoj opuchov.
• nepite často a veľa sýtených (bublinkujúcich) vôd
• vyhýbajte sa tekutinám s dráždivými zložkami (kofeín, teín, …)
• dieťatku môžu vadiť konzervačné látky, ktoré sa do niektorých ovocných nápojov pridávajú.

Základné poznatky o dojčení

• materské mlieko je nenahraditeľné, do 4-6 mesiaca života dieťa nemá dostávať inú výživu
• Prvé dva až štyri dni po pôrode nepotrebuje novorodenec vodu, ani inú tekutinu, kým sa matke nezačne vytvárať mlieko, stačí ho často prikladať na prsník. Podávanie tekutín môže narušiť rovnováhu a spomaliť tvorbu mlieka.
• každá matka môže dojčiť svoje dieťa, mala by urobiť všetko, čo je možné na podporu dojčenia. Existuje iba malá skupina matiek s geneticky podmienenou neschopnosťou tvorby mlieka (1-2 z 10 000 matiek). Keď sa pri dojčení vyskytnú ťažkosti, 99% z nich sa dá vyriešiť.
• Obavy a strach matky z toho, že nebude mať mlieko a predčasné prikrmovanie (umelým mliekom) sú najčastejšími príčinami toho, že matky dojčia krátko.
• Pôrod cisárskym rezom predstavuje väčší zásah do organizmu rodičky. Tvorba mlieka sa môže, ale nemusí oneskoriť. Pri dodržiavaní správnych techník dojčenia matka dojčiť dokáže.

Od čoho závisí ako dlho bude mamička dojčiť?

Rozhoduje:

• matkino želanie dlhšie dojčiť
• presvedčenie budúcej matky (gravidnej), že nebude mať ťažkosti s dojčením,
• poučenie gravidnej o význame dojčenia a príprave prsníkov na dojčenie,
• matkine vedomosti o prekonávaní prípadných ťažkostí s dojčením
• pomoc a podpora príbuzných, blízkych, odborníkov

Technika dojčenia

Dojčenie je forma sociálneho správania, ktorá súvisí so vzájomným učením sa členov dvojice – matka a dieťa. Pri osvojení si správnej techniky dojčenia musí nadobudnúť zručnosť matka, ktorá sa učí správne priložiť, aj dieťa, ktoré sa učí správne uchopiť.

Správna technika dojčenia pozostáva zo:

1. správneho držania prsníka (nie cigaretové ale céčkové),
2. zaujať správnu polohu dieťa + matka,
3. správna technika prisatia dieťaťa
4. správna technika sania.

Zásady úspešného dojčenia:

• začnite dojčiť skoro, čím skôr tým lepšie,
• uvedomte si, že prvé kvapky mlieka (mledzivo) sú pre dieťa najdôležitejšie
• časté dojčenie – najlepšie pre matku a dieťa,
• venujte dojčeniu po pôrode väčšinu času – matka s dieťaťom nepretržite (rooming-in),
• vyhnite sa fľaši a cumľu, vedú k problémom pri dojčeniu a jeho rýchlemu ukončeniu. Kŕmenie z fľaše je jednoduchý spôsob, ale novorodencovi sa nedostáva uspokojenia z dotyku matkinho prsníka a nikdy nebude mať blahodarný účinok na dieťa a matku. Zdravé, výlučne dojčené dieťa nepotrebuje čaj ani vodu, nie je pravdepodobné, že by všetko predné mlieko, ktoré uhasí jeho smäd, vytieklo, stále sa tvorí.
• Uvoľnenie od bradavky robte vsunutím konca čistého malíčka do kútika úst dieťaťa (viď obrázok).
• Zabezpečte správnu polohu a správne prisatie pri dojčení, prípadne zmenu polohy tak, aby sa vyprázdnili všetky časti prsníka. Priložte dieťa k prsníku, nie prsník k dieťaťu.
• Nemožno dodržiavať presný časový harmonogram kŕmenia, novorodeniatko má matka dojčiť „na požiadanie“, ako často ono potrebuje. Ak prikladáme dieťa k obidvom prsníkom, pri nasledujúcom dojčení začíname s tým prsníkom, ktorým sme predtým skončili, aby sa dieťa zasýtilo tučnejším zadným mliekom.

Správne uchopenie

Nesprávne uchopenie, dieťa má v ústach len bradavku

• Dieťa nepije z bradavky, ale z prsníka. To znamená, že zachytí dvorec – dostatočnú časť prsníka. Bábätko má na rozhraní tvrdého a mäkkého podnebia citlivý sací bod, kde sa má dotknúť bradavka. Treba, aby zachytilo väčšiu časť bradavky a dvorca, aby začalo intenzívne sať, nie iba konček bradavky. Pri správnom uchopení má mať v ústach hlavne dolnú časť dvorca. Najprv saje rýchlo, potom pomaly – vtedy sa už vybavil vylučovací reflex mlieka, je to dôkaz, že mliečko mu už tečie do úst, že dieťa saje správne.
• Už prvý a druhý deň po pôrode by si mala matka osvojiť zručnosti pre správne priloženie a prisatie dieťaťa k prsníku. Približne na tretí deň „keď mlieko príde“ je situácia oveľa ťažšia. To sú tie prípady, keď sa „mlieko nechce spustiť“, prsia sú veľmi naliate a preto dieťa nevie uchopiť.
• Mamička by mala kŕmiť svoje bábätko vtedy, keď o to bábätko požiada, vo dne i v noci. Novorodeniatka tak majú nepretržitý kontakt s matkou a ich výživa prebieha prirodzene a pokojne, ako spontánna záležitosť, v ktorej časový rozvrh nemá miesto. Častejšie pitie zabraňuje tomu, aby sa dieťa mliekom zahlcovalo, čo sa stáva vtedy, keď sú prsia po dlhej prestávke medzi dojčeniami napäté. Dieťa potom nedokáže silný prúd mlieka prehĺtať až vracia. Okrem toho, keď dieťa pije, keď je hladné, nie je mimoriadne hltavé, ak ho však necháme čakať až po určenú hodinu, bude piť tak dlho, až v prsníku nebude ani kvapka a bradavky sa zmrštia, kojenie začne byť nepríjemné a matka sa začne obávať, že nemá dosť mlieka.

Správne polohy pri dojčení

Poznáme rôzne polohy pri dojčení a matka si z nich môže vybrať tú, ktorá jej a jej dieťaťu vyhovuje najlepšie. Dôležité je, aby matka bola uvolnená a aby pridŕžala svoje dieťa pri prsníku pohodlne.

Mala by si zvoliť polohu napr. v sede, v ľahu, v polosede – tak, aby netrpel chrbát. Dieťa sa má o matku opierať bruškom, nie bokom. Úchop prsnej bradavky má byť „céčkový“ medzi palcom a ukazovákom (nie „cigaretový“ medzi ukazovákom a prostredníkom, tento úchop je možné používať len pri dojčení staršieho dieťaťa).

Pri bočnom držaní pri dojčení – tzv. futbalové držanie – sa uvoľní mlieko aj z bočných mliečnych žliaz. Dojčenie takýmto spôsobom niekedy matke pomôže viac ako odstriekavanie, keď má problémy s prsníkmi a musí si mlieko odstriekavať.

Dieťa „vysáva“ mliečko z toho miesta, kde má bradu.

Poloha dieťaťa pri dojčení:

1. hlava a telo dieťaťa musia byť v rovnakej línii (dieťatko nemá mať hlavičku otočenú na bok, ale má byť otočené celé jeho telíčko)
2. dieťa má byť tvárou k prsníku s nosom oproti bradavke,
3. matka si má pridržať dieťa blízko k svojmu telu,
4. je potrebné podopierať odspodu celé telo dieťaťa, nie iba hlavu a ramená.

Prečo sa dieťa nevie správne prisať:

• kŕmenie z fľaše pred rozvinutím dojčenia: mlieko z fľaše tečie ľahšie, dieťa sa nenaučí správne uchopiť prsník a sať, keď pilo z fľaše
• neskúsenosť matky (potriasanie prsníkom znemožňuje prisatie)
• funkčné ťažkosti – dieťa primalé, slabé, ploché bradavky, bolestivo zdurené prsníky, oneskorený začiatok dojčenia,
• pri dojčení špička nošteka dieťaťa sa opiera o prsník, pod noštekom (tam, kde má nosné dierky) je voľný priestor, kadiaľ dieťa dýcha. Ak sa dieťatko nedotýka špičkou nošteka prsníka, pritiahnite si ho bližšie k sebe, alebo nadvihnite prsník. Stláčanie prsníka palcom dolu robte iba v krajnom prípade a opatrne, tento pohyb vysúva dieťaťu bradavku z úst.

• bradavku vsuňte do úst dojčaťu, keď má naširoko otvorené ústa. Keď dieťa plače, najprv ho utíšte. Pri plači má dieťa jazyk zdvihnutý hore a vzadu, vtedy bradavku neuchopí.

Následky nesprávneho priloženia:

1. bolesť poškodených bradaviek, popraskané bradavky
2. následkom nedostatočne vyprázdneného prsníka je bolestivé zdurenie
3. zdanlivý nedostatok mlieka – dieťa nesaje a tým prsníky tvoria menej mlieka – dieťa je nepokojné, žiada viac mlieka, odmieta sať, plače – nepriberá.

Čo robiť pri ťažkostiach?

• Pri bolestivom zdurení prsníkov je hlavné vyprázdniť z nich mlieko (prevencia zápalu mliečnej žľazy). Matka nesmie nechať prsník oddychovať, mlieko treba odstriekavať, alebo čo najčastejšie dojčiť. Niekedy stačí odstriekať iba trocha mlieka, prsník zmäkne dostatočne, aby dieťa mohlo sať.
• Ak neviem dostatočne vyprázdniť prsník, príčinou môže byť nesprávna technika dojčenia. Zle pôsobí aj zaschnuté mlieko na bradavke, klobúčiky na dojčenie (môžu spomaľovať odtekanie mlieka), nepravidelné dojčenie, tlak matkiných prstov, ktoré môžu obmedziť prúdenie mlieka, rizikovejšie sú príliš visiace prsia. Príčinou môžu byť i infekcie prsníkov, únava a stres, anémia, fajčenie, tesné oblečenie, nosenie ťažkých vecí, príliš utiahnuté bezpečnostné pásy v aute.
• Poranenie prsníka môže spôsobiť bábätko náhodným kopnutím. Akékoľvek operácie prsníkov zvyšujú riziko infekcie.
• Počas spánku matka nech strieda rôzne polohy. Dlhodobý tlak na jedno miesto môže spôsobiť, že mliekovody v prsníkoch nebudú schopné uvoľňovať mlieko.
• Pri každom dojčení má vládnuť dobrá pohoda, matka má byť uvolnená, má sa cítiť príjemne, nesmie byť nervózna (bude nervózne aj dieťa).
• Správna príprava na dojčenie spočíva v otužovaní bradaviek, pretieraním drsným uterákom. Príprava prsníkov a bradaviek pred pôrodom je osožná ale nie je nutná, ak nie sú bradavky vpáčené.
• Neviem, z ktorého prsníka mám dojčiť: V prvých dňoch pri rozvoji tvorby mlieka je vhodné dojčiť z oboch prsníkov a zvyšok mlieka dôsledne odstriekať, aby sa tvorilo ďalšie a nehromadilo sa v prsníkoch. Dojčenie striedavo, vždy iba z jedného prsníka sa odporúča neskôr, aby dieťatko dostalo nielen predné ale i zadné mlieko, ktoré je sýtejšie. Pre jedno dieťa spravidla postačuje množstvo mlieka vytvárané v jednom prsníku, ponúknite však počas prvých týždňov pri každom dojčení aj druhý prsník. Väčšina dojčiat uprednostňuje jeden z prsníkov.
• Pri popraskaných bradavkách sa treba zamerať na to, či má dieťa pri dojčení správnu polohu a či je správne prisaté. Na urýchlenie hojenia bradaviek pomáha, keď si matka natrie bradavky trochou odstriekaného mlieka. Dojčenie treba začať správnym priložením dieťaťa k prsníku čo najskôr po pôrode tak, aby ústočkami uchopilo nielen bradavku ale aj dvorec, pričom bradavka by mala byť v strede úst, smerovať k podnebiu. Predchádzame tým poraneniu bradaviek, pretože pri správnom priložení dieťaťa sa bradavka dotýka mäkkého podnebia ústočiek, ktoré ju chráni a dieťa ďasnami stláča dvorec a nie bradavku.
• Prsníky udržiavame v čistote, ale neodporúča sa časté umývanie bradaviek a už vôbec nie mydlom, lebo ich zbavuje ochrannej vrstvy mazu.

Bolí vaše dieťatko bruško? Je nekľudné?

Postupuje nasledovne:

• pristúpte k dieťatku, aby vás len uvidelo, usmejte sa naň, láskavo sa mu prihovorte, dajte mu ruky na bruško, pridržte, potom vezmite bábätko na ruky a nežne a mierne mu tlačte na bruško, môžete pri tom tíško dieťatku zaspievať alebo sa prihovárať
• matka môže vziať dieťa na ruky bruškom dole: hlavička bábätka leží na dlani, telíčko na predlaktí, ruky a nohy bábätka prevísajú dole, nežne hladká chrbátik v oblasti krížov
• keď toto nepomôže, priložte dieťatko na prsník

Odstriekavanie a odsávanie materského mlieka

Keď je novorodenec zdravý, v noci aj cez deň podľa potreby výlučne dojčený, v tom prípade pravidelné odstriekavanie nie je potrebné. Vtedy vlastne potrebné množstvo materského mlieka zabezpečuje samoregulačný mechanizmus mliekotvorby. V zásade sú indikácie na odstriekanie mlieka len dočasné a časté najmä na začiatku rozvoja mliekotvorby, keď sa prsníky nalejú, alebo za dlhšie obdobie, keď dojčiatko nemôže sať. V každom prípade je potrebné pravidelné odstriekavanie keď ide o predčasne narodené dieťa, alebo choré dieťa, ktoré prechodne nemôže byť dojčené, ale pre ktoré je materské mlieko veľmi dôležité. Všetky tieto situácie, keď dieťa nemôže byť dojčené, však vôbec nie sú prekážkou pri výžive materským mliekom. Každá matka by sa však mala počas pobytu na šestonedelí čo najskôr po pôrode (1. – 2. deň) naučiť techniku odstriekavania rukou (v krajnom prípade pomocou odsávačky) materského mlieka, lebo sa hocikedy môžu vyskytnúť nečakané situácie, kedy ju bude potrebovať.

Odstriekavanie materského mlieka rukou

Odstriekavaniu pomocou rúk sa dáva prednosť pred použitím rôznych typov odsávačiek alebo púmp. Nie všetky mechanické pomôcky sú účinné, niektorých používanie je bolestivé. Ručné odstriekavanie nevyžaduje sterilizáciu pomôcok, je vždy „poruke“, je k dispozícii vždy a všade. Ani ekonomické hľadisko nie je zanedbateľné.

Mnohé mamičky považujú odstriekavanie rukou za ľahšie a vhodnejšie akonáhle zvládnu postup ich sebadôvera sa zvýši. Toto odstriekavanie je šetrné, bez pomôcok, nevyžaduje zdroj podtlaku.

Matka by mala odstriekavať v súkromí a najlepšie po vyvolaní vylučovacieho reflexu mlieka, lebo vtedy mlieko tečie plynule a rýchle a je postačujúca aj kratšia doba na odstriekavanie. Musí dodržiavať zásady osobnej hygieny a odstriekavať hygienickým spôsobom.

Pred odstriekavaním si treba dôkladne umyť ruky mydlom a prsníky a bradavky čistou, vlažnou, najlepšie tečúcou vodou, alebo kvapkami odstriekaného mlieka. Bradavka sa nemusí dezinfikovať. Nikdy nepoužívajte na bradavky mydlo. Stačí 1 x denne sprcha, podprsenka sa mení denne, vložky do nej akonáhle sú mokré.

Nádobka na zachytávanie odstriekaného materského mlieka (sklenená, ešte výhodnejšia plastová) má mať široký priemer, umytá v saponáte, opakovane vypláchnutá v horúcej vode, vyvarená (var min 5 minút).

Ako odstriekavať rukou

• Seďte alebo stojte v pohodlnej polohe, jednou rukou si pridržiavajte nádobku pri prsníku, zľahka sa predkloňte.

• Uchopte dvorec medzi palec a ukazovák nad a pod bradavkou, prstami priamo oproti sebe, akoby prsty tvorili písmeno C.
• Miesto, kde sa opakovaním stláčaním stláčajú sínusy žľazy, je asi 3 až 4 cm od špičky bradavky, zhruba na rozhraní dvorca a kože prsníka. Vývody mliečnej žľazy sú hmatné ako struky alebo arašidy pod prstami. Snažiť sa tlačiť priamo na ne. Ostatnými prstami si prsník podopierajte, veľké prsníky je potrebné nadvihnúť.
• Celý prsník pritláčajte zostávajúcimi prstami a dlaňou naplocho, nie príliš silným tlakom, k hrudníku.
• Bradavku s dvorcom rytmicky stláčajte, až mlieko začne odkvapkávať. Nasmerovaním tlaku k bradavke posuniete mlieko zo sínusov von. Tento trojdobý pohyb je možné opakovať: stlačiť k hrudníku, stlačiť dvorec prsníka, posunúť – podľa možnosti v rytme sania dieťaťa. Nemalo by to byť bolestivé, keď je – ide o chybnú techniku. Nestláčajte celou plochou prstov, ale iba špičkami.
• Mlieko začne kvapkať až po viacerých stlačeniach. Keď začne pôsobiť vylučovací reflex, začne striekať pramienkami.
• Pozícia prstov na dvorci prsníka sa má meniť, aby sa rovnomerne vyprázdnili rôzne časti prsníka.
• Prsty by nemali bradavku vyťahovať dopredu a prerušovať dotyk s kožou, aby sa neodrela. Prsty sa majú pohybovať krúživým spôsobom, nie trením a šmýkaním, nestláčajte samotnú bradavku.
• Jeden prsník treba odstriekavať 3-5 minút, keď zoslabne prúd mlieka, treba odstriekavať druhý, potom to znova zopakovať, ruky možno vystriedať.
• Dostatočné odstriekavanie si vyžaduje 20-30 minút, je dôležité neodstriekavať za kratší čas, ani robiť dlhé intervaly medzi odstriekavaním, znižuje sa tým produkcia mlieka. Na druhý deň sa pokúste odstriekať o trochu viac mlieka ako v predchádzajúci deň.
• Po odstriekavaní priložte na prsia studený obklad alebo ľad, čo prináša okamžitú úľavu (pomôže zmierniť opuch). Znova si opláchnite bradavky pod tečúcou vlažnou vodou, osušte čistým vyžehleným uterákom. Noste vhodnú podprsenku, nechajte prsníky občas odhalené.

Ako často treba odstriekavať

• pre novorodenca s nízkou pôrodnou hmotnosťou matka odstriekava koľko môže, najlepšie, koľko dieťa vypije a tak často, ako by dieťa malo byť dojčené (každé 2-3 hodiny, aj v noci)
• na zvýšenie tvorby mlieka – odstriekava každú polhodinu až hodinu niekoľko dní, v noci každé 3 hodiny
• vytláčajte kvapky mlieka na bradavky po dojčení, odstriekavaní, po kúpeli – má to hojivý účinok
• noc: odstriekavajte každé dve hodiny, v noci si však doprajte jeden 6 hodinový interval spánku
• v ostatných situáciách odstriekava koľko len môže a podľa možnosti tak často ako dieťa chce piť
• ako dlho: odstriekava sa do pocitu úľavy, tak aby bola umožnená novotvorba mlieka, alebo vždy iba dokiaľ mlieko odchádza.

Dojčiaca mamička musí vedieť, že aj malé množstvá mlieka sú veľmi cenné pre zabránenie vzniku infekcie u jej dieťaťa.

Ak odstriekava viac mlieka, ako dieťa potrebuje, druhú polovicu mlieka by bolo dobré odstriekavať do dvoch osobitných nádob. Dieťaťu nech ponúkne druhú polovicu mlieka najprv – dieťa tak dostane viac energeticky výdatnejšieho zadného mlieka.

Pomocné rady pri odstriekavaní materského mlieka

• Keď mamička niekde odíde, ani vtedy nemá vynechať odstriekavanie, má sa snažiť zabezpečiť si kľudné prostredie kdekoľvek sa nachádza.
• Nakoľko prvé kvapky odstriekaného mlieka môžu byť kontaminované (od baktérií), nemajú sa použiť – s výnimkou mledziva (mliečka, ktoré sa tvorí prvé dni, je žltšie ako ďalšie mlieko).
• Najlepšie je odstriekať mlieko do nádoby, v ktorej bude skladované, pri prelievaní do inej nádoby je riziko kontaminácie (znečistenia baktériami).
• Pred zmrazovaním má byť v nádobke nad hladinou mlieka aspoň 2,5 cm stĺpec vzduchu. pri zmrazovaní mlieko zväčší svoj objem, nevošlo by sa do nádoby.
• Keď je množstvo odstriekaného materského mlieka zo dňa na deň menšie, treba myslieť na to, či pravidelne a dostatočnú dobu odstriekava mamička mliečko, či pije dostatočné množstvo tekutín, či matka neužíva lieky, ktoré znižujú tvorbu mlieka.

Odsávanie materského mlieka odsávačkou:

Existuje viac druhov púmp. Ľahšie prenosné ručné pumpy majú rôznu konštrukciu, niektoré sú užitočné, iné menej. Treba venovať mimoriadnu pozornosť čistote púmp, aby sa predišlo riziku infekcie. Každá mamička, ktorá odstriekava iným spôsobom ako ručne, má mať svoju vlastnú odsávačku. Medzi najznámejšie patria:

Piestová prsná pumpa ručná

• elektrická odsávačka – treba použiť spočiatku nízky tlak a postupne ho zvyšovať, prvé 2-3 dni striedavo odsávať z každého prsníka, nie dlhšie ako 20 min
• odsávačka s gumovým balónikom – nie je veľmi účinná a ľahko sa znečistí baktériami
• piestová prsná pumpa ručná – je výkonnejšia, spoľahlivejšie sa čistí a sterilizuje
• menej známe je používanie plastovej prsnej mušle.
  Plastová prsná mušľa na zachytávanie materského mlieka je určená na:
  • jednoduchý a pohodlný zber materského mlieka, ktoré samovoľne odkvapkáva z voľného prsníka pri dojčení alebo aj medzi dojčením,
  • nápravu plochých až padnutých bradaviek (možné je použiť už v tehotenstve)

Plastová prsná mušľa

• Tieto plastové prsné mušle by matka nemala nosiť dlhšie, lebo v nich zostávajú bradavky vlhké a sú citlivé na kožné problémy. Dĺžku jej priloženia treba obmedziť iba na krátku dobu počas dojčenia a odstriekavania.

Základom úspešného odstriekavania (odsávania) je vytrvalosť a trpezlivosť. Určite prejde niekoľko dní, kým si mamička nájde vyhovujúci spôsob pre odstriekavanie a zo začiatku bude vedieť odstriekavať len malé množstvo mlieka. Každá mamička by mala poznať rozličné techniky ručného a mechanického odstriekavania a neustále skúšať.

Odstriekavanie mlieka je ľahké. Aj napriek tomu s tým má veľa mamičiek ťažkosti, ak nezvládne správnu techniku: odstriekavanie je pre ne bolestivé a málo účinné; opakovaným zlým odstriekavaním sa prsník zbytočne pohmožďuje, vznikajú modriny a odreniny.

Spúšťací reflex mlieka

Spúšťací reflex mlieka sa pri odstriekavaní nevybavuje tak ľahko ako pri dojčení, preto bola vyvinutá zvláštna technika, využívajúca kombináciu masáže a vyprázdňovania prsníka. Technika je jednoduchá a účinná a ako pri akejkoľvek manuálnej činnosti aj tu cvičenie prináša zručnosť.

Mlieko sa tvorí v lalôčikoch mliečnej žľazy, nepretržite steká do vývodov a hromadí sa v ich rozšírenej časti – sinuse, umiestnenej pod dvorcom v okolí bradavky. Preto pri dojčení má mať dieťa v ústach aj väčšiu časť dvorca, nie iba koniec bradavky. Krátko po priložení dieťaťa k prsníku sa ako reakcia na satie bradavky vybaví spúšťací reflex a mlieko samé odkvapkáva. Správna technika odstriekavania má čo najviac napodobniť prirodzené satie dieťaťom a odstriekavanie pomocou rúk to umožňuje, čiže pri odstriekavaní mlieko nevytláčajte z bradavky, či prsníka ale z dvorca.

Odstriekavanie je vtedy naozaj účinné, keď sa pri ňom vybaví vypudzovací reflex mlieka.

Ste dojčiaca matka, alebo jej blízka osoba a chcete jej pomôcť? Osvojte si zásady ako vyvolať vylučovací reflex mlieka:

• pomôžte mamičke psychicky – aby si dôverovala, odstráňte všetky zdroje bolesti a úzkosti, podporte jej pozitívne myslenie a city voči dieťaťu
• pomôžte matke prakticky, pomôžte alebo poraďte, čo má robiť
• pomôžte jej relaxovať, má pohodlne sedieť alebo ležať, má niečo dobré teplé vypiť (nie kávu) a zjesť v pokojnom prostredí. Môže byť pri nej priateľka, alebo môže odstriekavať v skupine odstriekavajúcich mamičiek.
• mamička si má zohrievať prsníky teplou vodou (teplý obklad, sprcha, kúpeľ)
• svoje dieťa si má držať čo najbližšie, má sa mu prihovárať, dieťa má byť kľudné, nemalo by plakať. Keď ho nemôže držať, aspoň sa naň pozerá, alebo na jeho fotografiu
• pomôže masáž hornej časti chrbta, krku a pliec (nadobudne pocit, že sa o ňu starajú).
• Matka sedí naklonená dopredu, položí si ramená a ruky na stôl pred seba a nechá spočinúť hlavu na ramenách. Jej odkryté prsia voľne visia. Pomocníčka masíruje chrbát po oboch stranách smerom zhora nadol, používa zavretú päsť, palec smeruje dopredu. Palcom vykonáva krúživé pohyby s jemným tlakom. Chrbát masíruje symetricky, počnúc šijou ku lopatkám 2-3 minúty
• masírujte si prsníky, začnite navrchu ľahkými krúživými pohybmi po niekoľko sekúnd na každom bode:
• Potom presuňte prsty nižšie. Použite iba taký slabý tlak, ktorý je príjemný. Masírujte špirálovite smerom ku dvorcu. Niektorým mamičkám pomôže jemné „rolovanie“ prsníkov smerom k bradavkám zavretou päsťou
• zľahka poklepávajte prsník od jeho obvodu až ku bradavke. Poklepávajte na bradavky a dvorec končekmi prstov
• stimulujte bradavky, stláčajte palcom a ukazovákom bradavky, prípadne ich mierne krúťte
• v predklone by mala mamička jemne natriasť prsníky a predstaviť si, že gravitácia napomáha toku mlieka.

Nie je isté, že sa reflex vybaví už v prvé dni odstriekavania, prsník nereaguje na ručné alebo mechanické odstriekavanie rovnako ako na dojčenie. Keď sa reflex vybaví, mlieko tečie pri odstriekavaní plynule a rýchle.

Kedy odstriekavať

Odstriekavanie je metóda, ktorou chceme dosiahnuť, aby mlieka pribúdalo a aby sa jeho nadbytok z prsníkov dostal von. Nesmieme zabúdať, že v prvom rade najúčinnejší spôsob ako to dosiahnuť je dojčenie. Samozrejme, keď to zdravotný stav dieťaťa a matky dovoľujú. A preto znova treba zdôrazniť význam dojčenia, lebo v mnohých prípadoch pri osvojení si správnej techniky dojčenia predídeme tomu, aby sme vôbec museli odstriekavať.

Keď je však mamička z akýchkoľvek dôvodov nútená materské mlieko odstriekavať, nesmie byť zúfalá, veď predsa pri odstriekavaní sa môže udržať mliekotvorba dlhé mesiace, ba môže sa aj zvýšiť. Ak mamička dlhšiu dobu a vytrvale odstriekava, prsník sa prispôsobí inému podráždeniu ako je dojčenie a tvorba mlieka sa v podstate môže vystupňovať dokedy chce. Pri správnom odstriekavaní sa mlieko tvorí ako pri dojčení.

Je mnoho situácií, pri ktorých je odstriekavanie mlieka veľmi užitočné a dôležité preto, aby umožnilo mamičke začať alebo pokračovať v dojčení. Niekedy je treba umožniť zachytenie prsníka odstriekaním mlieka už pred dojčením, prvé týždne podľa potreby odstriekavame prebytočné mlieko po dojčení. Ak dieťa nie je dojčené, treba odstriekavať častejšie, aj keď mlieko ešte nepristúpilo, jeho tvorba sa tým môže urýchliť. Mamička má vedieť, že oddialením času ďalšieho odstriekavania neušetrí mlieko.

Kedy odstriekavať:

1. Pred dojčením, aby sa naliate prsníky uvoľnili a zmäkli – dieťa skôr uchopí, predchádzame tým poškodeniu bradaviek. Odstriekame trocha mlieka, bradavky mierne palcom a ukazovákom povyťahujeme. Ak sa bradavka dostatočne nevyklenie, zvážte, či treba nasadiť klobúčik. Používanie klobúčika treba obmedziť na krátke prechodné obdobie.
2. Pred dojčením odstriekame trocha mlieka priamo do úst dieťaťa, dieťa sa ukľudní, prestane plakať, skôr uchopí.
3. Po dojčení, aby prebytočné mlieko nezostalo v prsníkoch a nevyvolalo zápal. Prebytočné mlieko sa môže vytvárať aj vtedy, keď matka privčas odoberie dieťa od prvého prsníka a priloží ho k druhému.
4. Keď dieťa odmieta dojčenie, občas iba z jedného prsníka, v prípadoch, keď problém s prsníkom postihuje jednu stranu viac ako druhú – odmietnutý prsník odstriekavame.
5. Keď je dieťa predčasne narodené, alebo choré a nevládze sať. Odmietať sať môže aj dojča, ktoré je ubolené, má upchatý nos, je spavé, má soor, je rozrušené – pomôžeme si odstriekavaním. Obzvlášť pravidelnému odstriekavaniu mlieka je treba venovať zvýšenú pozornosť, pretože keď sa dieťa zotaví, aj po niekoľkých týždňoch uchopí prsník a saje – odstriekavanie je tu dôležité pre udržanie mliekotvorby. Mamička odstriekava aj vtedy, keď je odlúčenie od dieťaťa na krátky alebo dlhší čas z rôznych dôvodov.
6. Keď mamička nemôže dojčiť z akýchkoľvek zdravotných dôvodov, napr. pri plochých bradavkách, pri bolestivých a zdurených bradavkách, pri zablokovanom mliekovode a zápale, pri popraskaných bradavkách, pri užívaní určitých liekov. Mliekovod sa môže zablokovať aj pri poranení prsníka. Mamička sa má upokojiť, uvoľniť, prikladať si teplé obklady a často dojčiť a odstriekavať. Ak sa mamička zdráha dojčiť pre prisilnú bolestivosť bradaviek pri prasklinách, mlieko odstriekava rukou jeden deň a dáva ho dojčaťu lyžičkou – má to byť iba dočasné opatrenie, na druhý deň skúša znova dojčenie.
7. Mamička môže odstriekavať mlieko aj do zásoby pre obdobie, keď už jej dieťa bude môcť piť. Mlieko treba zakryť a uložiť do chladničky. Neprevárať, aby sa nezničili jeho protiinfekčné faktory, ktoré umožňujú okrem iného aj udržať odstriekané materské mlieko v dobrom čerstvom stave aj dlhšie – baktérie prítomné v mlieku sa nezačnú rozmnožovať najmenej 3 hodiny (aj mimo chladničky). Tri hodiny sa môže materské mlieko uskladňovať pri izbovej teplote, potom sa musí dať do chladničky (najviac na 24 h), alebo vyliať. Materské mlieko je možné uskladňovať i zmrazené. (O odsávaní a skladovaní pre vaše dieťatko sa poraďte s mliečnou bankou, kde leží Vaše bábätko.)
8. Mamička musí prsníkom venovať zvýšenú pozornosť, pri objavení sa týchto príznakov by mala začať odstriekavať:
   1. Prsník bolí – keď sa zastaví odtok mlieka. Prsník je citlivý, môže (ale nemusí) sa objaviť začervenanie alebo zatvrdnutie v mieste bolesti.
   1. Upchatý mliekovod – zamedzí sa odtekanie mlieka z niektorej časti prsníka. Len čo však mlieko znova začne odtekať, bolesť povolí. Mlieko preteká v prsníkoch cez systém mliekovodov. Pri upchatí niektorého z nich môže postihnutá oblasť začervenať, prsník je citlivý a bolestivý. Ak sa nezvolí správny liečebný postup, môže vzniknúť zápal.
   1. Zápal prsníka – mastitída – bolestivý prsník alebo zablokovaný mliekovod môže prerásť do zápalu. Mamička sa cíti ubolená, unavená, zoslabnutá, má zvýšenú teplotu.

Ako postupovať: Pri všetkých troch prípadoch základná starostlivosť je rovnaká: časté dojčenie, striedanie polôh pri dojčení, pokoj, teplé obklady na bolestivé miesta, jemná masáž prsníkov pred dojčením, odstriekavanie prebytočného mlieka, pitie veľa tekutín. Odstriekavať treba začať na nepostihnutej strane, meniť pozície rúk. Keď sa vybaví vylučovací reflex skúšať dojčenie z postihnutého prsníka. Účinná je teplá sprcha alebo kúpeľ s citlivou masážou teplým uterákom alebo mäkkou látkou. Dojčiť a odstriekavať treba hneď po nahriatí prsníkov. Počas liečby antibiotikami treba pokračovať v dojčení a v odstriekavaní aj v prípade infekcie (ak nedostáva mamička také lieky, pri ktorých sa dojčiť neodporúča). Dojčiť sa môže pri matkinej horúčke do 39 °C (keď má mamička vyššiu telesnú teplotu, mlieko sa odstriekava a vylieva). Oddychujúci prsník bez vyprázdňovania stav zhoršuje. Pomáha dojčenie v polohe zhora nadol, matka v predklone nad dieťaťom, alebo futbalové.

Možné príčiny bolesti prsníkov počas uvoľňovania mlieka

• priveľa mlieka (odporúča sa dojčiť z jedného prsníka, po dojčení nechať mlieko voľne striekať do nádoby)
• kvasinky v mliekovodoch (vyžaduje návštevu gynekológa)
• preplnené prsníky (odstriekajte mlieko)
• presilenie prsných svalov (pomôže čas, vhodná podprsenka, relaxácia; ak ste cvičili, upravte cviky na prsné svaly)
• poranenie prsníka
• zápaly prsníkov
• nesprávne používanie odsávačky
• nevhodná podprsenka (podprsenka má byť pevná, vo veľmi voľnej podprsenke prsia visia, podprsenka nesmie byť malá – malý obvod, alebo košíčky stláčajú prsia)

Keď mamička musí počítať s dlhšie trvajúcim odstriekavaním, oplatí sa jej vynaložiť čas a energiu na prisvojenie si čo najviac pohodlného spôsobu odstriekavania. Či už je matka hospitalizovaná spolu zo svojim dieťaťom, alebo je prepustená domov, pravidelne prináša odstriekané materské mlieko svojmu dieťaťu na JIRS (jednotka intenzívno resuscitačnej starostlivosti), ÚIS (úsek intermediárnej starostlivosti), nedonosenecké oddelenie.

Po matkinom príchode domov, keď dieťa zostáva v nemocnici, mamička by nemala ľutovať čas na odstriekavanie. Odstriekané mlieko vždy v o niečo väčšom množstve ako je potrebné zasiela svojmu dieťaťu, bez prevárania, v sterilnej dojčenskej fľaši, označenej štítkom (dátum, hodina odstriekania, meno). Zbytok odstriekaného mlieka sa môže zmraziť na neskôr (poraďte sa s mliečnou bankou).

Matka môže mlieko odovzdať do mliečnej banky (do 6. mesiaca po pôrode). Mliečna banka na Novorodeneckej klinike v Nových Zámkoch zbiera mliečko od darkýň pre maličké deti, ktoré vážia sotva 1 kg, pre ťažko chorých novorodencov, ktorých mamičky mlieko ešte nemajú. Ak máte dostatok mliečka a radi ho darujete tým, pre ktorých život je nevyhnutné, prosím zavolajte na číslo 035/6912827 v pondelok – piatok od 11.00 do 13.30 hod.

Keď mamička začína dojčiť, nech neprestane hneď s odstriekavaním. Môže sa totiž stať, že dieťa je ešte slabé k plnému dojčeniu, vtedy prestať s odstriekavaním vedie k výraznému poklesu množstva materského mlieka. Približne 1 mesiac nech trvá prechodné obdobie, v tomto období sa mamička presvedčí, či jej dieťatko dobre prospieva. Obdobie, počas ktorého je treba odstriekavať mlieko je rôzne, neskôr sa tvorba mlieka prispôsobí potrebám dieťaťa.

Skladovanie odstriekaného materského mlieka pre svoje bábätko

Uprednostňuje sa výživa čerstvým, odstriekaným materským mliekom, často je však nutné mlieko na určitú dobu uskladniť. Vtedy mlieko hneď po odstriekaní treba ochladiť pod studenou tečúcou vodou a uložiť do najchladnejšej časti chladničky, hneď pod mraziaci box, nie blízko dverí. Takto ošetrené mlieko sa musí použiť v priebehu 24 h. V chladničke pri teplote 4-5 °C vyhraďte pre mlieko miesto (niektoré chladničky majú teplotu 8 – 12°C).

Ak nie je možné ochladenie mlieka po odstriekaní, je jeho použitie limitované na 3 h pri izbovej teplote. Po tejto dobe môže dôjsť ku kontaminácii, vyčerpá sa protiinfekčná ochrana materského mlieka.

Materské mlieko uchovávané na tmavom chladnom mieste v chladničke sa musí najneskôr do 24 h po odstriekaní použiť alebo zmraziť. Zmrazuje sa v malých porciách na jedno použitie.

Zmrazené mlieko možno skladovať – v mrazničke, ktorá je súčasťou chladničky (výparník) 2 týždne, v mrazničke so samostatným otváraním so stabilnou teplotou okolo – 19 až –25 °C 3 mesiace. Mlieko je vhodné zmrazovať v nádobách, ktoré možno vopred vyvariť – v sklenených, plastových. Výhodnejšie sú plastové – tuky a ochranné imunoglobulíny priľnú viac na sklo. Ak chcete pridať do zmrazeného mlieka ďalšie mlieko, treba čerstvé mlieko najprv ochladiť. Do jednej nádoby neodstriekavajte dlhšie ako 12 hodín.

Zmrazené mlieko treba rozmrazovať šetrne, buď pri izbovej teplote, alebo uložením do chladničky po dobu 24 h pri + 4 °C alebo ponorením do nádoby s teplou vodou (37°C), alebo pod tečúcou vodou (max. 37 °C). Nikdy nerozmrazujeme v mikrovlnnej rúre, časť materského mlieka sa môže zahriať až do varu, kým časť ostáva studená. Rozmrazené mlieko možno použiť pri + 4 °C do 24 h v uzavretej fľaške, po otvorení fľašky max. 12 h. Po rozmrazení sa zmrazené mlieko nesmie znova zmraziť.

Ohriatie pred kŕmením má byť rýchle, buď pod tečúcou vodou (fľašou hýbať veľmi jemne, aby sa nevyzrážal tuk). Môže sa používať ohrievač mliečnych. Väčšie a staršie dieťa môže dostať aj mlieko, ktoré je chladnejšie ako mlieko z prsníka, má teplotu izby.

Banky ženského mlieka – laktáriá

S cieľom poskytnúť prirodzenú výživu všetkým novorodencom a aj dojčatám hospitalizovaným na detských oddeleniach sa pri všetkých úsekoch fyziologických novorodencov nemocníc zriaďujú banky materského mlieka. Ich úlohou je získať, spracovať a skladovať prebytočné ženské mlieko od matiek darkýň. Laktáriá zhromažďujú získané mlieko, overujú jeho nezávadnosť z hľadiska bakteriologického, virologického – mlieko je vyšetrované hygienicky a biochemicky, rozborom sa zisťuje hygienický odber, rozlišuje sa ženské mlieko od kravského. Laktáriá zabezpečujú pasterizáciu materského mlieka (pri teplote 62,5 °C po dobu 30 min.) a skladovanie v mrazničkách vo vyhradených priestoroch (zmrazovanie – konzervovanie pri –20-25 °C). Pasterizácia pre vlastné dieťa nie je potrebná. Pasterizuje sa iba pre potreby cudzieho dieťaťa – darcovské mliečko. Laktáriá sa starajú o expedíciu mlieka, sledujú jeho expiráciu s cieľom jeho najracionálnejšieho využitia.

Podmienkou darcovstva materského mlieka je dobrý zdravotný stav mamičky, potvrdený lekárom a overený laboratórnymi vyšetreniami krvi odobratej od darkyne. Mamičky môžu poskytovať svoje mlieko cudzím deťom iba cez mliečne banky – laktáriá, zabezpečujúce prísne podmienky zberu, spracovania a distribúcie materského mlieka. Je to dôležité kvôli možnosti skrytej infekcie, pri ktorej sa môže pôvodca infekcie dostať do mlieka. Preto sa dnes každá darkyňa mlieka do laktária musí najprv podrobiť. Ak je zdravá, môže sa jej mlieko použiť na výživu cudzích dojčiat, nemožno odporúčať výživu cudzím ženským mliekom za iných okolností.

Mikrobiálna čistota mlieka je garantovaná, ak sa dodržia zásady:

• starostlivý výber darkýň
• odborná manipulácia s darcovským mliekom,
• pravidelné mikrobiologické kontroly odstriekaného materského mlieka,
• správne uskladnenie a transport.

Zdroj: http://www.nspnz.sk/neonatal/dojcenie/index.html

Ku každej preventívnej prehliadke od prvého mesiaca do veku troch rokov poprosíme vopred vyplniť dotazník psychomotorického vývoja, ktorý nájdete na:

https://www.zdraviedietata.sk/vyvinove-dotazniky

Po vyplnení dotazníka ho následne odošlite na: mudr.svagerkova@gmail.com /ponúkne Vám to v možnostiach odoslať pediatrovi/

Zdroj, RÚVZ B.Bystrica

Teplota fyziologicky kolíše počas dňa, najnižšia je o 4-tej hodine, najvyššia o 17-tej hodine.

Za horúčku sa považuje teplota nad 38st.

Spôsob merania	Normálna teplota	Zvýšená teplota / subferbrilita	Horúčka	Hyperpyrexia
Rektálne	do 37,5°C	37,5°C – 38,5°C	38,5°C – 41,5°C	nad 41,5°C
Axilárne	do 37°C	37°C – 38°C	38°C – 41°C	nad 41°C

Spôsoby merania teploty

Najpresnejší údaj o teplote tela dostanete pri meraní v konečníku (rektálne). Táto teplota sa najviac približuje teplote jadra tela. Všeobecným úzusom je odpočítať 0,5 stupňa od rektálneho merania a vtedy nám orientačne vyjde hodnota meraná v podpazuší. Axilárne meranie je druhý najúčinnejší spôsob, ako sa čo najpresnejšie dozvedieť teplotu.

Bezkontaktné metódy merania na čele, spánkoch, či v uchu, alebo v ústach sú nepresné a iba orientačné, vhodné pri meraní v noci. Orálne meranie môže byť napríklad ovplyvnené potravou alebo frekvenciou dýchania.

Ako dávkovať lieky proti horúčke

Liekom prvej voľby na zníženie horúčky je paracetamol. Oproti ibuprofenu má pri opakovanom užívaní niekoľko dní po sebe nižšie riziko vzniku nežiaducich účinkov. Optimálny rozsah jednorazovej dávky je 10 – 15 mg/kg každých 6 hodín, pričom maximum liečiva je 60mg/kg za deň.

Paracetamol má rýchlejší nástup účinku, ibuprofen pôsobí protizápalovo.
Paracetamol sa vstrebáva do krvného obehu cez črevo, po orálnom užití je jeho koncentrácia v krvnom obehu najvyššia po pol až trištvrte hodine. To ale neznamená, že za taký istý čas dosiahne účinok zníženia teploty alebo bolesti. Ten nastáva až vtedy, keď sa látka dostane z krvného obehu k neurónom v mozgu a svojim pôsobením ovplyvní centrálny nervový systém. Jeho biologická dostupnosť je 90 percent, v žalúdku sa absorbuje len veľmi malé množstvo. Metabolizuje ho, teda odbúrava, pečeň. Takmer všetok naše telo vylúči močom do 24 hodín. Paracetamol má rýchlejší nástup účinku, ibuprofen zas pôsobí dlhšie. Metabolizuje sa v obličkách. Ibuprofen má navyše protizápalový účinok. Preto sa odporúča napríklad aj pri zápaloch ucha.

Jednorazová dávka ibuprofenu je 5-10 mg/kg (každých 6 hodín), celková maximálna denná dávka je 40 mg/kg.

Pokiaľ teplota po podaní jedného liečiva neklesne pod 38,5 °C a dieťa sa cíti zle, môžete ho po štyroch hodinách vystriedať s liekom s druhou účinnou látkou. Tento postup by však mal byť výnimočný a je zároveň nevyhnutné dieťaťu podávať väčšie množstvo tekutín.

Paracetamol

• jednorazová dávka 10 – 15 mg/kg, napr.Panadol sir 24mg/1ml u 10kg dieťaťa podať 100-150mg, čiže 4-6ml na dávku, maximálne 4x denne
• interval 4x denne, každých 4 – 6 h.
• maximálna denná dávka – 60 mg/kg/deň
• maximálny účinok – za 0,5 – 2 hodiny
• metabolizmus – pečeň
• inhibícia syntézy prostaglandínov v CNS (zodpovedné za horúčku)
• kontraindikácie nemá

Ibuprofen

jednorazová dávka 5 – 10 mg/kg, napr Nurofen sir. 20mg/1ml, u 10kg dieťaťa podať 50-100mg, čiže 2,5-5ml na dávku, maximálne 3x denne

• interval 4x denne, každých 6 – 8 h.
• maximálna dávka 40 mg/kg/deň
• maximálny účinok za 1 – 2 hodiny
• metabolizmus – obličky
• inhibícia syntézy prostaglandínov v CNS
• kontraindikácie – deti mladšie ako 3 mesiace, medzi 3 – 6 mesiacom výnimočne po konzultácii s lekárom. 

Lieky dávkujte podľa váhy dieťaťa, pri novorodencoch a dojčatách však i s dôrazným ohľadom na vek. Ibuprofen sa nepodáva deťom do troch mesiacov. Deťom do 6 mesiacov výnimočne, použitie tohto liečiva vtedy konzultujte s lekárom alebo lekárkou.

Ak má dieťa vysokú horúčku a idete s ním k lekárovi, najskôr podajte liek, až potom vyrazte na cestu. 
Dávkovanie podľa hmotnosti vášho dieťaťa je najpresnejšie. Riadiť sa iba návodmi na škatuľkách môže byť kontraproduktívne. Príbalové letáky totiž zvyčajne uvádzajú najnižšiu hranicu dennej dávky, prípadne dávkovanie odporúčajú podľa veku dieťaťa. Môže sa teda stať, že pre vaše dieťa bude na obale odporúčaná nižšia dávka málo účinná a vy potom musíte častejšie striedať jeden liek druhým, čím sa zvyšuje záťaž na detský organizmus. Pokiaľ sú horúčky intenzívne, vysoké a je náročné ich znížiť, môžete prepočtom vyrátať maximálnu jednorazovú dávku. Rozdiel 5 mg na kilogram môže výrazne posilniť účinnosť lieku.

Ak má teda dieťa teplotu nižšiu ako 39 °C, môžete sa prikloniť k dávkovaniu na spodnej hranici jednorazovej dávky, ak má horúčku vyššiu, podajte radšej maximálnu dávku. 

Kedy začať teplotu znižovať

Lieky na znižovanie horúčky by nemali byť deťom podávané len podľa čísla na teplomere. Rozhodujúcim je celkový stav malého pacienta. Ak je čulý a okrem teploty sa cíti dobre, nie je nutné dávkovať mu každých šesť hodín antipyretiká len preto, že teplomer ukazuje 38 °C. Najskôr vyskúšajte režimové opatrenia, ako je ľahké oblečenie, pitný režim, vetraná miestnosť, kľud na lôžku.

WHO štandardne odporúča začať liečbu horúčky pri teplote v konečníku nad 39 °C, teda nad 38,5 °C v podpazuší. Ak sa dieťa cíti zle, nezáleží či má 38 °C alebo 38,5 °C. Nečakajte a liek mu podajte, cieľom liečby horúčky je zlepšenie celkového stavu dieťaťa, nie dosiahnutie normotermie.

Je dobré si uvedomiť:

• horúčka je normálna súčasť boja organizmu proti infekcii,
• teplota tela je kontrolovaná v mozgu, nestúpa donekonečna,
• to sa netýka hyperpyrexie, vtedy je nutný lekársky zásah,
• normálna teplota nie je cieľom antipyretickej liečby, tým je zlepšenie stavu dieťaťa,
• to, ako sa pacient cíti a ako vyzerá (hrá sa dieťa, je letargické, plačlivé?) je dôležitejšie ako nameraná teplota,
• cieľom je zbavenie dieťaťa bolesti a zlepšenie jeho komfortu (zlepšenie pocitu pohodlia a odstránenie trápenia), nie čo najintenzívnejšia redukcia horúčky (možnosť prekrytia príznakov),
• ! pri vysokých horúčkach dochádza rýchlejšie k dehydratácii.

Tekutiny a ľahký odev

Ak sa doma pasujete s horúčkou, myslite na to, že pre jej úspešné zvládnutie nestačí len podávať lieky. Veľmi dôležitá je dostatočná hydratácia. Každý jeden stupeň na teplomere znamená zvýšenú spotrebu tekutín až o 20 percent. Určite nestačí dať dieťaťu „chlipnúť“ z čaju a ak tekutiny odmieta, nechať ho tak.

Pokiaľ ide o stravu, dieťa do nej nenútime, prednostne mu ale podávame jedlo vo forme sacharidov, takže nie mäso a vajcia, ale skôr zemiaky, ryžu, cestoviny. Na pitie ponúkajte vodu, mierne sladený čaj a riedené ovocné šťavy. Pokiaľ dieťa nechce piť, je potrebná hospitalizácia a rehydratácia infúziami. Aby ste sa vyhli takémuto riešeniu, podávajte malému pacientovi tekutiny napríklad po lyžičkách každých 10-15 minút, skúste veselé farebné slamky, nezvyčajné poháriky, buďte ústretoví v chutiach. 

Dostatočný pitný režim nie je pohár čaju za deň. Slabá hydratácia zhoršuje priebeh horúčky
Slabý pitný režim sa podieľa na pretrvávaní zvýšenej teploty a dehydratácia môže stáť za prejavom nežiaducich účinkov antipyretík, teda liekov na znižovanie horúčky. V najzávažnejších prípadoch môže viesť k šoku a fatálnemu rozvratu vnútorného prostredia.

Sledujte, koľkokrát denne dieťa močí. Dojča by malo mať minimálne 5 až 6 poriadne pocikaných plienok za 24 hodín. Ak je moč tmavý, pokiaľ má dieťa suché pery, málo slín a vôbec alebo takmer sa mu netvoria pri plači slzy, je dehydrované. Príznakom môže byť aj podráždenosť a únava.

Dieťa má mať pokoj a odpočívať. Pravidelne vetrajte, každú hodinu 5 minút. Malého pacienta obliekajte len naľahko, vhodné je voľné bavlnené pyžamo. Prikryté by malo byť tiež len tenkou prikrývkou. Dieťa by malo dodržiavať pokojový režim ešte minimálne 24 hodín od odznenia horúčky.

Sprcha alebo špongia?

Základným pravidlom pri fyzikálnom ochladzovaní je, že nepoužívame studenú vodu, vždy len vlažnú, a nikdy dieťa neochladzujeme, ak má studené či mramorové končatiny. V žiadnom prípade dieťaťu nerobíme ľadové sprchy. To môže viesť paradoxne k zvýšeniu telesnej teploty.

Ako ochladzovať fyzikálne:

• ak lieky nezaberú a pri výstupe teploty meranej v konečníku nad 39 °C,
• studené obklady a zábaly – osuška namočená vo vlažnej vode na 10 min., opakovať 2 – 3 x po sebe (hrudník, brucho, slabiny),
• potieranie tela vlhkou vlažnou špongiou – 29°C – 32°C cca 10 – 30 min., okolitá teplota 24°C,
• vlažná sprcha – skôr staršie deti,
• kontraindikované pri centralizácii obehu (studené končatiny, mramorová koža). 

V súčasnosti najúčinnejšou metódou, ktorú odporúčajú odborníci, je potieranie telíčka mokrou špongiou. Posaďte dieťa na uterák, zapnite mu obľúbenú rozprávku a špongiou namočenou vo vlažnej vode potierajte a jemne masírujte kožu celého tela, okrem končatín. „Na pokožke sa opakovane vytvára jemný film vlažnej tekutiny (29–33 °C), ktorý jej odoberá prebytočné teplo a následne sa odparuje,“ píše v článku MUDr. Mráz. Keď sa voda z povrchu tela odparí, postup opakujte. Odvod tepla do okolia sa zvyšuje ďalej trením. „Najväčšie tepelné straty sa kvôli veľkému telesnému povrchu pozorujú u dojčiat a batoliat. Trenie dieťaťa sa začína pri rektálnej teplote nad 39 °C. Najvyššia účinnosť je dokázaná v priebehu prvých 30 minút a podporuje ju súčasné podanie paracetamolu.“ Neskôr účinnosť fyzikálneho ochladzovania klesá.

Ďalšie „zníženie telesnej teploty je len dôsledkom podania antipyretickej liečby. Sponging sa zvlášť odporúča v prípadoch hypersenzitivity na antipyretiká, u detí do 3 mesiacov, ďalej u detí so závažným ochorením pečene, u pacientov s ťažkým neurologickým postihnutím a pri slnečnom úpale. Kontraindikáciou ochladzovania či už špongiou, sprchou, vlažným kúpeľom, alebo zábalmi, je horúčka vyššia ako 41 °C, studené a mramorované končatiny a pri potieraní špongiou prejavy na koži, ako sú vyrážky, fľaky či iné kožné ochorenia.

Čo robiť, ak liek vyvracia

Dieťa v sebe udržalo liek len chvíľku, čo teraz? Pokiaľ dieťa liek krátko po podaní vyvracia alebo hnačkuje, jednoznačná odpoveď neexistuje. „Je to veľmi náročná otázka aj pre nás lekárky a lekárov,“ vraví MUDr. Prokopová. Ak dieťa užije liek a krátko na to ho preženie a vy vidíte ešte zvyšky čípku v stolici, môžete podať opäť antipyretikum, ale zásadne len s odlišnou účinnou látkou, ako bola v lieku, ktorý ste už podali. Nikdy totiž s určitosťou neviete, koľko pôvodného lieku sa už stihlo vstrebať. To isté platí o zvracaní. Ak ste teda dieťaťu najskôr dali paracetamol, náhradné liečivo môže byť ibuprofen.

Ak však má dieťa vysokú teplotu a rodičia striedajú paracetamol s ibuprofenom, stále platí, že je potrebné dodržať medzi rovnakými účinnými látkami časový odstup aspoň 6 hodín. Keď dieťa vyvracia paracetamol, ktorý ste mu dali 4 hodiny po užití ibuprofenu, na ďalší ibuprofen ešte musíte počkať. „V tom čase odporúčam fyzikálne ochladzovanie,“ dodáva pediatrička.

Rady, s ktorými to zvládnete:

• často a nárazovo vetrať miestnosť, kde dieťa leží,
• okolitá teplota 19°C  – 20 °C,
• voľný vzdušný bavlnený odev,
• pokoj na posteli prikrytý tenkým paplónom alebo plachtou,
• dostatočný príjem tekutín – na každý 1°C nad 37 °C – 100 ml/kg/deň, 
• príjem energie (vo forme sacharidov – ovocný čaj, riedené ovocné šťavy, neperlivé stolové vody),
• pokiaľ je teplota bez ďalších príznakov a neustúpi do troch dní, navštívte lekára,
• pokiaľ má dieťa aj ďalšie prejavy (neutíchajúci kašeľ, zvracanie, bolesti…) vyhľadajte lekársku pomoc,
• to sa netýka malých detí do 1 roka, vysoké horúčky sú dôvodom na lekárske vyšetrenie aj bez ďalších príznakov ochorenia.

Zdroj Primárna pediatria, 12/2019